Obraz a vzuk na VHS

VHS ukladá obraz aj zvuk na videokazetu veľkosti približne 185 × 100 × 25 mm (o niečo menej ako veľkosť formátu A5), ktorá obsahuje magnetickú pásku šírky 0,5 palca (približne 12,7 mm). Štandard bol vyvinutý firmou JVC (za použitia technológie licencovanej od Sony) a zverejnený bol prvýkrát v septembri 1976. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia so VHS stalo de facto štandardným formátom pre amatérske nahrávanie a prehrávanie videa potom, čo vyhralo vojnu s formátom Betamax firmy Sony (a v menšej miere s formátom Video 2000 firmy Philips). Betamax poskytoval vyššiu kvalitu záznamu, VHS však zvíťazilo najmä vďaka ponúkanej väčšej dĺžke záznamu (postupne až 300 minút v režime SP) a jednoduchšiemu mechanickému riešenie videokazety, vďaka ktorému so VHS kazety dali výrazne rýchlejšie prevíjať.

Obraz na VHS vo formátoch LP a SP

Obraz je v systéme VHS nahrávaný na pásku do šikmých stôp dvoma videohlavami umiestnenými na rotujúcom bubne, okolo ktorého viac ako polovice obvodu je páska ovinutá. Pre nahrávanie dlhších relácií boli postupom času pridané režimy LP (dvojnásobná) a EP (trojnásobná dĺžka záznamu, niekedy označované tiež ako SLP), kedy sa páska pohybuje polovičné, v prípade EP / SLP tretinovú rýchlosťou a obraz je zaznamenávaný do užších stôp ďalšími dvoma hlavami (tzv. štvorhlavý videorekordér).

Doteraz najpredávanejšie VHS kazety však boli tie s dĺžkou 240 minút- teda 4 hodiny záznamu v SP (čiže normálnom) režimu. (Pri použití LP režime so páska spomalí dvojnásobne = záznam na túto kazetu je dlhý 8 hodín, pri režime EP so spomalí trojnásobne = záznam 12 hodín.)

Zvuk na VHS videokazete

Zvuk na VHS bol spočiatku nahrávaný len monofonicky do pozdĺžnej stopy s kvalitou horšie ako na analógové audiokazete (frekvenčný rozsah približne 100 Hz - 8 kHz, odstup signálu od šumu 42 dB v režime SP). Neskôr boli na trh uvedené tzv. Šestihlavé videorekordéry, ktoré nahrávajú ďalšími dvoma hlavami na rotujúcom bubne stereofónny zvuk v kvalite blízkej CD (frekvenčný rozsah približne 20 Hz - 20 kHz, odstup signálu od šumu viac ako 70 dB v režime SP) .Této technické vlastnosti so v deväťdesiatych rokoch užívalo pre záznam hudby v rádiách.